*Pripravujem: 8. časť Za hranicou smrteľnosti (*o*) *

Téma týždňa

Clefaery

2. března 2017 v 22:29 | LM
Clefaery

Posledné slnečné lúče spočinuli na tvári elfskej princeznej Clefaery, ktorá so záujmom sledovala muža v jarnej záhrade. Bol to elf, ako inak, do tejto časti lesa nebolo ľuďom dovolené vkročiť a ostatné bytosti sa jej vyhýbali úctivým oblúkom. Výnimočný bol len tým, že prinútil jej otca k úsmevu. Od kedy si spomína, len zriedka niečo zaviedlo jeho myšlienky od panovníckej zodpovednosti, no tento mladý muž mu na perách vykúzlil očarujúci úsmev už po niekoľkých vetách. Hoci by veľmi chcela, nezačula nič z ich rozhovoru, mohla sa len prizerať zo svojho miesta v tomto dome a to sa jej práve v dnešný pred večer zdalo byť neobyčajne nelichotivé.

Clefaery sa odvrátila a zadívala na svoj vlastný odraz v zrkadle. Biele šaty zvýrazňovali jej jemnosť, mladosť a nevinnosť. Zlaté retiazky vo vlasoch podtrhli medový odtieň jej dlhých vlasov. Dnes večer musí byť krásna, lebo dcéra panovníka sa po dovŕšení dospelosti zasnúbi s mužom, ktorého jej otec vyberie.
Za posledné mesiace sa v lesnom paláci objavilo hneď niekoľko vysoko postavených elfov, ktorí žiadali o ruku mladej princeznej, no nikto ju nezaujal natoľko, aby sa za neho otcovi prihovorila. Zúfala si teda, lebo dnes o polnoci by sa malo rozhodnúť o tom, kto bude jej manželom a budúcim kráľom.
Clefaery vždy vedela, že to bude takto a bola vychovaná tak, aby prijala, že za ňu rozhodujú iní. I napriek tomu sa jej potili dlane, srdce jej divoko búšilo a kolená sa jej podlamovali, nebola si istá, či bez pádu bude schopná zaujať svoje miesto po otcovom, kráľovom, boku. Mala chuť vyžalovať sa niekomu so svojou obavou, no v paláci nebol nik, komu by sa mohla zveriť. Matka jej zomrela krátko po dovŕšení jej trinástich rokov a vzhľadom na prísnu izoláciu v akej bola až do dnešného dňa zadržiavaná, nebola schopná nadviazať žiaden hlbší vzťah, ktorý by čo i len vzdialene pripomínal priateľstvo.

Jeden chybný krok

23. ledna 2017 v 17:57 | LM
Jeden chybný krok

Krok do pekla,
krok do neba,
neviem kadiaľ ísť.

Krok do tmy,
krok do svetla,
nerozhodnosť nestrpím.

Krok sem,
krok tam,
nevyhneš sa, musíš ísť.

Krok sem,
krok tam,
rozhodni sa, musíš ísť!

Zo strachu a zúfalstva, pohla som sa vpred.
Spadla som do temnoty, tam už svetla niet.

Fanatik...

17. ledna 2017 v 19:54 | LM
Videli ste Pána prsteňov? Pamätáte si Smeagola, tak to bol Pán Fanatik :)
Niečo málo k danej téme.

Pred:
"Milovať, milovať, milovať..." Šepkal tá ľudská kreatúra stále dokola.
"Koho?" Opýtal som sa mierne.
"Milovať, milovať, milovať..." Šepkal akoby ma nepočul.
"Koho?!" Opýtal som sa už netrpezlivejšie.
"Miláška..." Riekol podliezavo Smeagol. Zopár zlepených prameňov mu padlo do tváre keď sa na mňa pozrel a zubato sa usmial od jedného ucha k druhému. "Môj Milášik, ten nás nezradí. My sme jeho jediný priateľ." Znova sa mi otočil chrbtom a naďalej sa hral z prstienkom vo svojich kostnatých prstoch.
"Ukážeš mi ho?" Zvedavosť mi nedala.
"Nie! Môj! Milášik je môj! Nikomu ho nedáme! My sa o neho postaráme, ochránime ho!" Smeagol rozčúlene skočil na jaskynný výčnelok, odkiaľ ma podozrievavo sledoval. "Nedáme, nedáme ho." Znova hypnotizoval ten kúsok žltého kovu.
"Fanatik. Tá vec ťa zmenila..." Odfrkol som znechutene.
"Smeagol vie." Zahihňal sa. "Môj Milášik!"

Po:

Posilňovanie sily vôle - ako prestať fajčiť :)

13. ledna 2017 v 17:28 | LM
Najnáročnejšie schopnosti/vedomosti, ktoré si človek môže osvojiť sa týkajú jeho samotného - sebapoznanie, sebazdokonalenie, sebareflexia a mnoho iných, ktoré majú súvis s našim vlastným JA. Všetky tieto poznania o sebe samom môžeme uplatniť v praxi k zdokonaleniu samých seba a dosiahnutiu našich cieľov prostredníctvom svojej vôle. Často sa však vyhovárame a vravíme si: "Ja to nedokážem."; "Mám slabú vôľu."; "Pre mňa je niečo také nemožné."; "Nemám talent/peniaze..."
Ide o negatívny prístup, ktorý je skutočnou príčinu nášho nešťastia. Ak sa budeme ľutovať, ak si budeme neustále opakovať, že nič nedokážeme, tak potom to tak bude, lebo sila myšlienky je ako magnet a každý dostane len to, čo si sám privolá.

Hudba smrti

2. ledna 2017 v 22:22 | LM
Hudba smrti

Počuješ, ten ľúbezný zvuk v diaľke?
To umieračik, zvoní zas.

Smrti hlas,
zazvoní každému z nás.

Zvonivým hlasom,
povolá zberateľov duší.

S divokým honom,
mŕtvy odísť musí!

Vo večnej zime, smrti a rozklade:
"Bratia honu, ideme do zbrane!"

Na bojisku, kde počuť hudbu boja.
Tam sa vojaci honu, ako muchy roja.

Tam, kde počuť ten zvuk: smrti a boja.
Tam sa všetci živí, vstúpiť boja.


Keby som sa rozhodla inak

31. prosince 2016 v 18:17 | LM
Krátka poviedka o tom, ako nás jediné rozhodnutie môže ovplyvniť na celý život.

Dračí bojovník

16. prosince 2016 v 23:13 | LM

Na prahu smrti sa každý z nás pozastaví nad tým, ako prežil svoj život. Konal som vždy správne? Neublížil som niekomu? Bol som dobré dieťa? Rodič? Partner?
Ani ja som to nemal inak. Vo chvíli, keď mnou prenikla ostrá bolesť spôsobená mečom môjho oponenta som videl záblesky svojej minulosti. Videl som tak ďaleko, ako mi to len pamäť dovolila.
 
 

Reklama