*Pripravujem: 8. časť Za hranicou smrteľnosti (*o*) *

Poézia

Mŕtva symbolika

16. února 2017 v 21:19 | LM
O mieri nemieri,
čo žije len na papieri.

***
Holubicu mieru,
spútali sme do papieru.

Ako slávik zlatý,
spieval jej hlas sladký.

Nenechá sa umlčať,
tak nastal čas ju roztrhať.

Holubica zhorela,
na bojisku z popola.

***

Nedospelý svet

9. února 2017 v 18:27 | LM
K tejto básni ma z veľkej časti inšpirovala súčasná situácia vo svet, ktorá mi čoraz častejšie nedá pokoja a mám potrebu vyjadriť sa k nej prostredníctvom svojej tvorby. Vopred vás varujem, že sa vám to môže zdať chaotické, ale písala som to tak ako som to cítila a tak ako mi to múza vnukla do pera.
Takže vám prinášam: Nedospelý svet/ (Nedospely sme)
(Vyberte si, ktorí z názvov vám vyhovuje viac.)

Svet sa rúca,
Zem sa skrúca,
kŕče, bolesť, samota.

Srdce trpí,
hrdlo škrtí,
v nenávisti a následnej smrti.

Slobody niet,
kazí sa svet,
je na smrteľnej posteli.

V tieni boja,
hrdo stoja,
len tí čo kričia rozkazy.

Na bojisku,
ohnisko risku,
životy ľudské za to nestoja.

V mieri diery,
nerovnosť viery,
diskriminácia iného národa.

Hľadáme chyby,
rozdiely sily,
len využiť slabosť, iné návyky.

Volíme hlúposť,
súdime múdrosť,
ale iní na tom zarobia.

Tvárime sa, že me iní,
že vinníkov trestáme podľa ich viny.
Tvárime sa, že sme spravodliví,
že nevidíme trpieť tých bez viny.

Masku istoty,
vo svete pochybností.
Bezpečnosť sľúbiť,
kde svet je nebezpečný.
Na našich činoch vidieť,
aký je tento svet nedospelý!

Stalker

11. prosince 2016 v 17:55 | LM
Stalker

Tvoj deň, je mojím dňom.
Tvoj sen, je mojim snom.
Tvoje šťastie, je mojim šťastím.
Tvoje prianie, je i mojim prianím.
Tvoj Stalker.

Zbierka poézie: Slzy

7. prosince 2016 v 10:40 | LM


Hon

4. prosince 2016 v 0:49 | LM

Jeseň

2. prosince 2016 v 20:27 | LM
Jeseň

Červený koberec z lístia sa tvorí,
i sfarbili sa,
do ohňa aj hory.

Zem ukladá sa do sladkého spánku,
chlad vkráda sa,
do kedysi teplého vánku.

Mráz je teraz len otázkou času,
prinesie snehovú vločku a jej nevídanú krásu.

Nočné dumanie

27. listopadu 2016 v 9:46 | LM
Kto pozná mňa a moju tvorbu vie, že k poézii veľmi neinklinujem. Naposledy som niečo zložila ešte na základnej škole, ale včera večer (o druhej ráno) do mňa v posteli kopla múza a nedala mi spať, kým som jej slová nezapísala. Ešte šťastie, že som si nedávno stiahla hanx writer, šikovná vecička, ale sakra, kde sa to tam ukladá???? No nič, ešte sa s ním asi trochu potrápim, lebo ja a angličtina nie sme kamaráti, to už si lepšie poradím s japončinou :)

Životný sen

V rytme srdca chvejem sa zas,
Čakám až znova príde ten čas.

Tentokrát verím,
Musí to vyjsť!
No ak to nevyjde,
Musí zas prísť.

Zjaví sa včas,
Tak ako vždy.
Viera je mŕtva,
môj sen musí ísť.


Čakám ju znova,
Tú nečistú krv.
Je to snáď kliatba?
Pýtam sa prv...

Dnes znova čakám,
Možno vynechám len deň,
Nemyslím však,
Že ma opustí môj sen.

Môže to byť chvíľa,
Len jeden deň,
Čo môže zmeniť,
Život na sen.

(upravila som v coreli)
 
 

Reklama